Správny počet detí?

Čo myslíte, aký je správny počet detí na jednu ženu? Jedno, dve, či tri? Správna odpoveď asi neexistuje, ale myslím že by to mohlo byť niečo ako "toľko, koľko zvládne porodiť a dobre vychovať". A to si musí rozhodnúť každá rodina sama za seba, nikto iný nemá právo do toho hovoriť.

Od chvíle, kedy som začala byť viditeľne tehotná s naším druho-tretím dieťaťom, sa opakovane stretávam s podivnými reakciami okolia typu: "Fíha, tretie dieťa. Vy ich ale máte...", sprevádzaných výrazom niekde na škále od prekvapenia cez zhrozenie až po úľavu ("ešte že mňa sa to netýka").

Ešte aj moja vlastná babka moje posledné tehotenstvo komentovala slovami "to tretie vám už nebolo treba".

Doteraz som hlbšie nepátrala po tom, aké stopy to zanecháva v hlavičkách mojich väčších dvoch detí, ale tipujem že nič dobré to nebude. A mňa to jednoznačne irituje. Prečo ľudia robia taký rozdiel medzi tým, či čakáte prvé a druhé dieťa (reakcie skoro vždy pozitívne) alebo tretie či ďalšie (reakcie prekvapené až negatívne)?

Nie je to ešte ani päť rokov, čo ma prenasledovali podobne otravné otázky z opačného spektra: "Kedy už konečne budete mať nejaké dieťa?" Nebolo jednoduché nájsť odpoveď v situácii, keď sme sa už siedmy rok bezvýsledne snažili o otehotnenie.

Nemenej nepríjemná musí byť situácia rodičov, ktorí majú jedno dieťa a druhé sa napriek všetkej snahe nedarí. Akoby nestačilo, že sa ich vlastné dieťa prosebne dožaduje súrodenca, ešte im to dobromyseľne pripomenú aj menej informovaní známi či príbuzní: "druhé nebude?"

Z nejakého dôvodu je súčasná spoločnosť nastavená na to, že manželia majú mať dve deti a hotovo. Akýkoľvek iný počet je "nesprávny" a treba to patrične okomentovať, prípadne zistiť, čo za tým väzí... Fíha, tí sú divní, nemajú žiadne, alebo len jedno dieťa. Jee, no to bude nejaká sekta, pozrite, majú tri (štyri, päť) detí. 

Nuž dobre, každý má právo myslieť si čo chce, ale prečo si to nemôže nechať pre seba? Přečo toľkí z nás cítia potrebu komentovať, koľko detí majú ľudia ktorých ledva poznajú? Pokiaľ sa dotyčná rodina o svoje deti dokáže sama postarať a nikoho tým neobťažuje, obmedzuje ich to nejako?

Veď každé zdravé a dobre vychované dieťa je požehnaním nielen pre svoju rodinu, ale celú spoločnosť. Spoločnosť by mala oceňovať a podporovať rodiny, ktoré sú odhodlané slušne vychovať svoje deti, nech ich je hocikoľko. Je to už dosť ťažké v dobe, kedy vlastné bývanie je nie každému dostupné, bežné autá sú dimenzované na rodiny s 1-2 deťmi, finančná podpora matiek s malými deťmi je mizerná, a škôlky často plné a predražené.

Nechoďte na mňa s argumentom, že ľudia sú premnožení a viac detí nikomu netreba - premnoženie sa týka úplne iných krajín a kultúr s priemernou pôrodnosťou 3 a viac detí. Na udržanie populácie je potrebné udržiavať pôrodnosť na úrovni 2,1 dieťaťa na ženu, v na Slovensku sa však dlhodobo drží okolo 1,3 dieťaťa na ženu, a u ostatnej bielej európskej a americkej populácie je to podobné alebo ešte horšie. Urobíme s tým niečo, alebo necháme dobrovoľne našu rasu a kultúru vymrieť a nahradiť inou?

Ako som už písala dávnejšie, potrebujeme viac detí. Ľudia, ktorí sa v dnešnej dobe napriek všetkým prekážkam odhodlajú vychovávať deti, by mali byť ctení a podporovaní.

Čo myslíte, kto za 30 rokov zaplatí dôchodok ľuďom, ktorí dnes vedome odmietajú mať deti? Aha, dnešné deti. A čím menej ich bude, tým menej bude peňazí na dôchodky. Takže všetci "komentátori" a "odsudzovači", môžete mi láskavo vyliezť niekam.

Iste, väčšina ľudí sa pýta a komentuje s dobrým úmyslom, ale aj dobre myslené otázky či komentáre dokážu byť veľmi zraňujúce, ak sú položené necitlivo či v nevhodnej chvíli.

Ako sa správne pýtať?

Ak ste naozaj presvedčení, že sa s dotyčnou osobou či párom poznáte dosť na to, aby bolo vhodné otvárať tému plánovaného počtu detí, majte prosím pritom na pamäti nasledujúce zásady:

1. Pýtajte sa citlivo a buďte pripravení na to, že odpoveď nemusí byť vždy jednoduchá. Pravdepodobnosť, že sa dočkáte najlepšej možnej odpovede (že pár je práve teraz v druhom mesiaci tehotenstva, a Vy ste prvý kto o tom vie) nie je vysoká. Je naopak dosť možné, že dotyčný pár má za sebou už dlhšie obdobie neúspešného snaženia o otehotnenie, alebo potraty.
   
2. Pýtajte sa v situáciách, kedy máte súkromie - nie uprostred rodinnej oslavy, firemného obeda alebo triednej stretávky.
3. Nech Vám dotazovaný odpovie čokoľvek, dobre si to zapamätajte a pokiaľ odpoveď nie je dostatočne jednoznačná, dobre nad tým porozmýšľajte, skôr než v tejto téme pokračujete. Snažte sa nepýtať viackrát na to isté.
4. Nie každý má chuť rozoberať plánovanie rodičovstva s ostatnými, prípadne možno nie je správna chvíľa. Rešpektujte to a ak cítite, že druhá strana nereaguje tak ako ste si predstavovali, a neviete ako ďalej, radšej opatrne zmeňte tému. Nepokúšajte sa "zľahčovať" situáciu žartovaním, ak si nie ste na 100% istí, že dobre rozumiete dotyčným ľuďom a situácii.
   
5. Ak dostanete odpoveď naznačujúcu problémy s otehotnením, za každú cenu odolajte pokušeniu udeľovať nevyžiadané rady! Radšej páru vyjadrite podporu a nádej, že jedného dňa sa to podarí.
   

Ako vidíte, môže to byť naozaj zložité. Treba však tiež dodať, že ak sa podarí položiť otázku v správny čas a správnym spôsobom, introvertnejším párom to môže pomôcť odhodlať sa zdôveriť so svojím trápením, o ktorom by sa inak možno neodhodlali hovoriť. A taký rozhovor môže priniesť nečakanú úľavu.

Ako reagovať na otázky a pripomienky ohľadom počtu Vašich detí?

Tieto otázky môžu byť obzvlášť nepríjemné, ak Vás zastihnú nepripravených. Aby ste tomu predišli, je dobré si dopredu pripraviť nejaké možnosti, ako reagovať.

Nižšie nájdete pár tipov pre inšpiráciu. Snažím sa pritom vyberať také, ktoré sú vhodné aj v situácii, ak sú nablízku aj deti (či už Vaše alebo iné).

Ak sa niekomu zdá, že už je načase, aby ste mali aspoň jedno dieťa, ale Vy z rôznych dôvodov nemôžete...

• nemáte vhodného partnera: "Rada by som, ale všetci správni chlapi sú zadaní." alebo pre otrlejšie dámy "Ešte som nenašla vhodného darcu spermií."
  
• nemôžete zo zdravotných dôvodov: "Mám toľko detí, koľko sa dalo. Ďakujem za Váš záujem (a vylezte mi niekam)." alebo "Rada by som mala deti, ale moje telo má na to iný názor."
  

Ak sa niekomu zdá, že ich nemáte dosť (a chceli by ste, ale nedá sa)

• "Mám toľko detí, koľko sa dalo. Ďakujem za Váš záujem (a vylezte mi niekam)."
• "Žiaľ, nie každý môže mať toľko detí, koľko by chcel."
• "Keby sme mohli, mali by sme dve (tri, päť) detí. Ale život to zariadil inak."

Ak sa niekomu zdá, že ich máte priveľa

• "Mám toľko detí, koľko som chcel/a. Ďakujem za Váš záujem (a vylezte mi niekam)."
• "Mám toľko detí, o koľko sa viem postarať."
• "Iste, nie je to jednoduché, ale každé dieťa je dar. Hlavne keď je zdravé a šikovné."
• "Osem by bolo veľa. Ja mám tak akurát (ak máte menej ako osem, inak upravte číslo podľa potreby)."
• "Sú ľudia, ktorí by za jediné (zdravé) dieťa dali polovicu svojho zdravia aj majetku. Preto som veľmi vďačný/á za každé jedno z mojich detí."
• "Nemohli sme odolať, prvé naše dve (tri, štyri...) deti sú také skvelé, že sme museli skúsiť ešte jedno."
• "Nuž viete, máme sa s manželom radi." (O existencii antikoncepcie takte pomlčíte a veľavýznamne sa usmejete.)
• Alebo skúste citovať Matku Terezu: "Ako by mohlo byť priveľa detí? To je ako povedať, že je priveľa kvetov."
  

Mnohých čitateľov určite napadnú aj iné možné zaujímavé odpovede na doterné otázky :-) Prosím neostýchajte sa, a napíšte Vaše tipy do diskusie k tomuto článku. Dobré nápady rada doplním do obsahu článku.

Autor článku:
Helena Bieliková