12.01.2016

Viac detí prosím!

ilustratívny obrázok

Demografický vývoj na Slovensku za posledných 60 rokov ukazuje neradostné výsledky: klesá pôrodnosť, stúpa vek prvorodičiek, stúpa rozvodovosť, stúpa priemerný vek partnerov vstupujúcich do manželstva a klesá celkový očet svatieb. Prognóza na rok 2060 je katastrofálna: budeme mať až 214 ľudí dôchodkového veku na 100 detí. Čo s tým?

Vďaka mojej práci sa každodenne stretávam so ženami, ktoré by urobili všetko pre to, aby mohli mať dieťatko. Obetovali by čas, energiu, peniaze, zdravie. A zaráža ma, akú nedostatočnú podporu v tomto úsilí dostávajú od štátu. Nejde predsa len o rozmar jednej ženy, ale závažný problém celého národa: potrebujeme urobiť niečo pre zvýšenie pôrodnosti, inak sa v dohľadnej dobe dostane ekonomika štátu dostane do vážnych problémov (nielen Slovenska, ale aj Českej rebubliky a vlastne väčšiny vyspelých štátov).

Pre zachovanie populácie je potrebná minimálna pôrodnosť 2,1 dieťaťa na ženu, na Slovensku však naposledy pôrodnosť dosahovala túto hodnotu v roku 1990, čo je pred 26 rokmi. Odvtedy postupne klesá.
Dnes sa úhrnná pôrodnosť na Slovensku pohybuje okolo 1,3 dieťaťa na ženu.


Počet narodených detí a úhrnná plodnosť

Nenechajme sa zmiasť skutočnosťou, že celosvetovo populácia narastá až do ťažko udržateľných rozmerov - to je celkom iný problém, ktorý sa týka "premnoženia" chudobného obyvateľstva v Afrike, Indii a Číne. Populácia pôvodných obyvateľov Európskych krajín však vo všetkých sledovaných krajinách stagnuje až klesá (viz obrázok nižšie).

Úhrnná plodnosť v Európe

Niektorí európski lídri dostali "zaujímavý nápad" vyriešiť to imigráciou nekvalifikovaných mladých mužov z vojnových oblastí a rozvojových krajín. OK, nechajme ich, nech si tento sociálny experiment vychutnajú do dôsledkov.

Slovenskí politici zas chceli zlepšiť pôrodnosť obmedzením umelých potratov. Neuspeli, ale aj keby ich návrh prešiel, na demografickom vývoji by to veľa nezmenilo - potratovosť je tak či onak na ústupe (viz obrázok nižšie).

Vývoj počtu umelých potratov v SR za roky 1958 - 2014

Je tu síce malá nádej, že emigrácia (všetkého, čo nepadlo na hlavu do krajín, ktoré budú sľubovať svetlejšie zajtrajšky a nie sú obklopené kalifátom) a nízka pôrodnosť bude kompenzovaná imigráciou slušného, pracovitého obyvateľstva z krajín ako Nemecko a Francúzsko, ale radšej sa na to príliš nespoliehajme.

Poďme sa teda na chvíľu zamyslieť, kde je pes zakopaný, a čo by sa s tým dalo robiť.

Svet mladých mužov

Zatiaľ čo v generácii našich prarodičov manželstvo považovalo za vstup do sveta serióznych dospelých (a slobodných mužov málokto bral celkom vážne), dnes je to celkom inak.

Dnes veľká časť mužov do 30 rokov žije vo svete, kde prvé priečky rebríčka priorít obsadzuje zábava, nezáväzný sex, nakupovanie nových multimediálnych zariadení a cestovanie. Za najúspešnejších platia tí, ktorým sa podarí zaobstarať si sex s peknými ženami bez toho, aby sa viazal v manželstve a plodil deti.

K manželstvu sa preto mnohí odhodlajú až medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, keď usúdia, že na názore cudzích ľudí im nezáleží až toľko, ako na spokojnosti ich partnerky. Na svatbu pravda treba dvoch, ale snáď mi odpustíte tvrdenie, že vek vstupu do manželstva v dnešnej dobe určuje predovšetkým (ne)ochota mužov, preto graf zverejňujem tu.

Sobášne charakteristiky v rokoch 1950 - 2013

O to viac si vážim všetkých mladých mužov, ktorí dokážu rešpektovať a milovať svoju partnerku natoľko, aby prekonali všetky tieto hlúpe novodobé nezmysly, a pekne starosvetsky vstúpia do manželstva. Pravda, manželstvo nie je absolútna podmienka zakladania rodiny, ale predsa len slúži ako určitá poistka pre kritické obdobia, a takých býva neúrekom, hlavne kým sú deti malé. Rozísť sa dá ľahko zo dňa na deň, ale na rozvod potrebujete prekonať pár prekážok navyše. Našťastie dodnes správni muži celkom nevymreli a vždy keď vidím pár, ktorý sa rozhodne ísť do toho, prebudí sa vo mne nová dôvera v budúcnosť ľudstva :-)

Nech je doba moderná aká chce, niektoré veci sa predsa až tak rýchlo nemenia. Spoločnosť potrebuje deti a my potrebujeme spoločnosť. A deti sa najlepšie plodia a vychovávajú v stabilnej rodine. Skutočný vstup do sveta dospelých nenastane otočením stránky v kalendári na 18. narodeniny, ale prevzatím dospeláckej zodpovednosti. A v tom by sme mali mladých ľudí (zvlášť mužov) podporovať.

A ako sú na tom ženy?

Ženy sa často cítia zrelé na manželstvo a založenie rodiny vo veku, ktorý sa považuje za optimálny pre reprodukciu - teda medzi 20 a 25 rokmi. Aj medzi ženskými prioritami môžeme pozorovať významný posun smerom k nezáväznej zábave, ale tento trend je predsa len menej výrazný ako u mužov.

Do veľkej miery tento rozdiel súvisí s biologickou podstatou reprodukcie a nemeniteľnou odlišnosťou medzi mužmi a ženami. Zatiaľ čo muži môžu teoreticky splodiť tisíce potomkov s minimálnym úsilím, splodenie dieťaťa pre ženu je úloha časovo aj fyzicky náročná, a väčšina súčasných žien vo vyspelých krajinách za svoj život neporodí viac ako dve deti.

Zatiaľ čo muž môže splodiť dieťa de facto bez toho, aby o ňom celý život čokoľvek vedel, pre ženu je úvodná investícia 9 mesiacov tehotenstva a následne pôrodu značná. A je známa vec, že deti nestačí porodiť, treba sa o ne tiež pár desaťročí starať, aby z nich niečo poriadne vyrástlo :-)

Napriek všetkým týmto peripetiám v plodení detí ženy obvykle nebrzdí ani pohodlnosť, ani spoločenské predsudky, ale životná nevyhnutnosť:

  • potreba dokončiť štúdium,
  • potreba finančne sa zabezpečiť,
  • potreba zaistiť bývanie vhodné pre výchovu dieťaťa,
  • a v neposlednom rade to najdôležitejšie - potreba nájsť partnera, ktorý je vhodný a pripravený k založeniu rodiny.

Šťasté sú tie, ktorým sa podarí všetko toto zaistiť ešte pred tridsiatkou. Zatiaľ čo v generácii našich prarodičov bolo obvyklé založiť rodinu do 5 rokov od zahájenia reprodukčného cyklu ženy (menarché), dnes ženy čakajú 10 až 20 rokov, kým začnú pracovať na prvom dieťati.

Obvykle tomu predchádzajú mnohé prešľapy a sklamania, nevydarené vzťahy a rozchody. Mladé ženy tak často svoje najplodnejšie roky strávia užívaním hormonálnej antikoncepcie, a keď sa KONEČNE podarí splniť všetky podmienky pre založenie rodiny, mnohé zrazu zistia že ich telo vôbec nevie, čo má robiť. Tie šťastnejšie sa bábätka dočkajú do roka, menej šťastné za pár rokoch, a niektoré aj nikdy... Je tiež pochopiteľné, že tí čo začnú zakladať rodinu až po tridsiatke, nestihnú vždy mať toľko detí, koľko by si ideálne predstavovali.

Pravda, nie všetky ženy si s tým robia takú ťažkú hlavu, a mnohým sa podarí otehotnieť celkom neplánovane. Niekedy si hovorím, že je to tak možno aj lepšie :-)

Niektoré ženy sa rozhodnú vykašľať na hľadanie partnera, ktorý by bol ochotný s nimi založiť rodinu, a rozhodnú sa vychovávať dieťa samé. Darca spermií sa predsa len hľadá ľahšie ako budúci otec so všetkým, čo k tomu patrí. Obdivujem tieto odvážne, statočné ženy a veľmi im držím palce. Z hľadiska celospoločenského je to však len chabá náhrada funkčnej rodiny - žena samoživiteľka si len výnimočne môže časovo a finančne dovoliť zvládnuť viac ako jedno dieťa, týmto sa teda úbytok populácie nezastaví, ale len spomalí.


Čo je teda pravdy na často propagovanom názore, že ženy si za neplodnosť môžu samé, pretože namiesto rodiny budujú kariéru? Takto by som to neformulovala. Je pravda nemalá skupina žien, ktoré materstvo odkladajú na neskôr, aj keď sú finančne zabezpečené, majú stabilného partnera a bývanie.

Veľký problém vidím v chybnom postoji spoločnosti a vytváraní mylného predpokladu, že vďaka modernej medicíne môže žena bez problémov otehotnieť aj v štyridsiatke. Niektorá môže, ale pre mnohé je už neskoro, a ani najlepšia medicína na tom žiaľ nič nezmení... Táto idea nie je samoúčelná, výdatne totiž nahráva do kariet biznisu okolo asistovanej reprodukcie.

Poďme sa podrobnejšie pozrieť na faktory ovplyvňujúce našu reprodukčnú aktivitu, a kto ich môže ovplyvniť (uvedené v hranatých zátvorkách). Nakoľko sú tieto podmienky splnené, posúďte sami... Ja sa domnievam, že nedostatočne.

Faktory zvyšujúce pôrodnosť

Spoločenské faktory

  • efektívna finančná podpora zo strany štátu [štát] - nestačí paušálne pôrodné, je potrebné selektívne zvýhodniť pracujúce rodiny - napríklad formou zníženia dane z príjmu pre rodiny s deťmi
  • dostupné bývanie pre mladé rodiny - štartovné byty, výhodné hypotéky [štát] - bez komentára :-(
  • pracovné miesta pre ženy s malými deťmi - podpora pracovných pozícií s flexibilnou dochádzkou a čiastočným úväzkom [štát] - silne nedostatočné
  • dostupné predškolské zariadenia [štát] - situácia je dosť odlišná podľa regiónov, v priemere by to iste mohlo byť lepšie
  • dostupnosť starých rodičov (ideálne v dôchodku), ktorý môžu mladým s deťmi nezištne vypomôcť  [štát, spoločnosť] - zhoršuje sa odďaľovaním dôchodkového veku

Zdravotné faktory

  • dobrá preventívna zdravotná starostlivosť [zdravotníctvo] - takmer neexistuje
  • dobrá akútna zdravotná starostlivosť [zdravotníctvo] - relatívne funguje, ale obávam sa, že aj to sa zhoršuje vplyvom katastrofálneho podfinancovania zdravotníctva, rodinkárenia pri výbere nastupujúcich lekárov, emigrácie schopných lekárov, a ďalších faktorov
  • zdravotná uvedomelosť jednotlivcov [štát, zdravotníctvo, jednotlivec] - postupne sa zlepšuje
  • dobrá genetická výbava [šťastná náhoda] - verím, že toto je pomerne konštantná veličina

Iné faktory

  • dostatok alkoholu :-) a výpadky elektriny  [šťastná náhoda]

Faktory znižujúce pôrodnosť

Spoločenské faktory

  • predlžovanie štúdia - obmedzenie počtu absolventov na neuplatniteľných odboroch a skorší nástup do zamestnania [štát, spoločnosť, jednotlivec]
  • oddaľovanie dôchodkového veku  [štát]
  • konzumný životný štýl - ekonomika "na dlh" nepodporuje šetrenie, ale bezhlavé utrácanie  [štát, spoločnosť, jednotlivec]
  • finančná tieseň  - čiastočne objektívna záležitosť, a čiastočne dôsledok konzumného životného štýlu - je toľko vecí, ktoré "musíme mať" (nový mobil, väčšiu chladničku, dovolenku), že nám nezostanú peniaze na veci, ktoré skutočne potrebujeme [štát, spoločnosť]
  • neochota mužov vstupovať do manželstva a zakladať rodiny - dôsledok konzumného životného štýlu, dostupnosti antikoncepcie a ďalších faktorov [spoločnosť, jednotlivec]
  • migrácia mladých ľudí - strata rodinného zázemia, nedostatočná podpora pre mladú rodinu -> nižší počet detí  [štát, spoločnosť, jednotlivec]

Zdravotné faktory

  • užívanie antikoncepcie, s čím súvisí predlžovanie "reprodukčne jalového" obdobia od nástupu menštruácie do zahájenia reprodukcie - v priebehu posledných 100 rokov sa toto obdobie predĺžilo z 0 až 5 rokov na 10 až 25 rokov  [zdravotníctvo, spoločnosť, jednotlivec]
  • nezdravá životospráva, stres, nedostatok pohybu, zneužívanie návykových látok  [spoločnosť, jednotlivec]
  • znečistenie životného prostredia, nízka kvalita potravín  [štát, spoločnosť]

Odlišná sexuálna orientácia

Pre poriadok tu uvádzam, že pôrodnosť pravdepodobne znižuje aj percentuálny výskyt jedincov s (priznanou) menšinovou sexuálnou orientáciou. Vzhľadom k liberálnejšej morálke dnešnej doby by sa mohlo zdať, že počet homosexuálov v posledných rokoch rastie - keď nie lineárne tak exponenciálne. Mnohým pravdomilcom toto zdanie privodilo nejednu bezsennú noc - či už v obave z budúcnosti národa, alebo z nepochopiteľnej túžby pridať sa štvorpercentnej menšine. Len keby to nebolo "zakázané"...

Prípadné štatistiky na túto tému nemožno považovať za vierohodné, musíme sa teda spoľahnúť na zdravý rozum. Osobne si myslím, že priemerný počet inosexuálne orientovaných jedincov v populácii sa časom nijako zásadne nemení, ale zvyšuje sa počet tých, ktorí sa neboja k svojej orientácii priznať. V dobe, keď bolo nemysliteľné priznať sa k homosexualite a žiť s osobou rovnakého pohlavia, bolo aj pre "inosexuálov" obvyklé žiť v heterosexuálnom zväzku a plodiť deti. Manželstvá to asi neboli nejako zvlášť šťastné, ale z pohľadu reprodukcie to plnilo účel.

Aj dnes síce mnohí homosexuáli dieťa adoptujú (to však nie je novo vyrobené dieťa, ale realokované - pôrodnosť neovplyvní), a lesby s pomocou darcu spermií aj plodia. Priemerná plodnosť v "priznaných" inosexuálnych partnerstvách v dnešnej dobe však asi bude nižšia, ako v časoch keď sa homosexualita potláčala.

Suma sumárum - liberálny postoj k homosexualite znižuje priemernú plodnosť v tejto skupine ľudí. To by však v civilizovanej spoločnosti nikdy nemalo byť dôvodom k potláčaniu homosexuálnych zväzkov! Je vedecky dokázané, že homosexualita je vrodená a vo väčšine prípadov nemenná (ako premenlivá sa môže javiť sexuálna orientácia u bisexuálov). Musíme ho prijať ako nevyhnutný fakt - týka sa koniec koncov len približne 4% populácie.

Ak cheme pracovať na zvyšovaní pôrodnosti, musíme hľadať rezervy inde.

Deti sú naša budúcnosť...Kto prevezme kormidlo?

Zodpovednosť za demografický vývoj je nepochybne predovšetkým v rukách štátu. Napriek tomu nevidíme takmer žiadne konštruktívne, centralizované úsilie situáciu riešiť.

Čím to je, že v našich krajinách tak veľmi chýba strategický prístup k riešeniu populačnej krízy?

Ponúka sa niekoľko možných odpovedí:

  1. Z hlúposti, pohodlnosti a populizmu politikov - viem si ľahko predstaviť, že mnohých hlavičkách ani nevyvstane taká zložitá téma ako "možnosti riešenia populačnej krízy", nieto ešte rozumné riešenie. Bežný občan si takú hlúposť môže dovoliť, horšie je to u politikov. A načo by sa politik zaoberal sa vážnymi témami, ktoré nie sú v centre pozornosti médií? To by človek musel použiť mozog, a výsledky sú neisté... Navrhovať riešenie na problém, ktorý oficiálne nehorí, by navyše mohlo zhoršiť výsledky v najbližších voľbách.
  2. Pretože súčasný stav vecí niekomu vyhovuje, a dokonca možno podniká aktívne kroky, aby tento stav udržal alebo prehĺbil. Nechcem krivdiť jednotlivcom, ale vypočula som už mnohé desivé príbehy o lekároch, ktorí - možno vedome a možno podvedome - strašili svojich pacientov správami o závažnosti ich zdravotného stavu, a vyslovene ich odrádzali od pokusov o uzdravenie alternatívnymi metódami. A hovoríme tu o snažení o otehotnenie, čo obvykle nie je záležitosť, ktorá by v prípade odkladu lekárskeho zásahu o pár mesiacov prinášala hrozbu dramatického zhoršenia zdravia a šance na neskoršie otehotnenie.

Komu teda poslúži démonizácia alternatívnej medicíny a snaha presvedčiť pacienta, že západná medicína je tá pravá a jediná, ktorá ich môže uzdraviť? Pacientom, ktorí sa snažia uniknúť z tohoto systému sa až príliš často stáva, že obdržia ničím nepodložený, zdrvujúci verdikt: "Nikdy sa nemôžete vyliečiť. Nikdy spontánne neotehotniete. Umelé oplodnenie je jediná šanca."  To neznie ako objektívna informácia, ale ako posledný pokus zúfalca, snažiaceho sa zabrániť strate dojnej kravičky.


Domnievam sa (a zďaleka nie som sama), že sú za tým ekonomické záujmy lekárov (provízie za recept na liek alebo odoslanie pacienta do CAR), kliník, farmaceutických spoločností a zdravotných poisťovní. Skutočne chcete zveriť zodpovednosť za svoje zdravie a plodnosť do rúk týchto ľudí?

Pre súčasný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je nič lepšie, ako zúfalý človek, ktorý bez mihnutia poslúchne všetko, čo mu odporučíte. A čím dlhodobejší je jeho problém, tým lepšie. Nie je podstatné dosiahnuť jeho uzdravenie ani otehotnenie - podstatné je predpísať čo najviac liekov, a nechať si uhradiť čo najviac lekárskych úkonov.

A keď taký človek "pohrozí" precitnutím a vystúpením z Matrixu, treba ho náležite potrestať a vrátiť späť do radu. "Čo si to ten človek dovoľuje, hádam by nechcel otehotnieť sám doma, celkom barbarsky, amatérsky a bez našej pomoci? Spoliehajúc len na nejakú prírodu? To nemôžeme dopustiť. Čo keby sa mu to náhodou podarilo, a svojou rebéliou by nakazil aj ďalších? Kto by nám potom preplatil prémie, dovolenky a zlaté špáradlá?"

Ponaučenie na záver

Čo môžeme urobiť sami pre seba:

  • ak si nepomôžeme sami, nikto iný to za nás neurobí - nenechajme sa preto manipulovať a prevezmime zodpovednosť za naše vlastné zdravie a plodnosť,
  • nepredlžujme zbytočne dobu štúdia a neodkladajme zakladanie rodiny - áno, dá sa otehotnieť aj v štyridsiatke, ale šanca je ďaleko nižšia než v 25-ke,
  • snažme sa udržiavať naše zdravie a plodnosť v dobrej kondícii preventívne,
  • ak sa vyskytnú zdravotné problémy, pokúsme sa ich riešiť pomocou prírodnej medicíny, a umelé oplodnenie si nechajme až nakoniec, keď všetko ostatné zlyhá.

A čo môžeme urobiť pre spoločnosť:

  • Podporovať mladých ľudí v uzatváraní manželstva a zakladaní rodiny.
  • Nepresviedčať na vysokoškolské štúdium tých, ktorí majú očividne talent skôr na manuálne profesie. Spoločnosť naozaj nepotrebuje ročne vyprodukovať stovky až tisíce nových sociológov, politológov, jazykovedcov a iných podobných absolventov.
  • Pomôcť mladým rodinám so starostlivosťou o deti - medzi nami je množstvo žien, ktoré z rôznych dôvodov nemohli naplniť svoje materské city tak, ako by si predstavovali. Ak tieto dobré ženy aspoň občas vypomôžu mladej rodine postrážením detí (či už za peniaze alebo pre dobrý pocit), je to pre preťažených rodičov obrovská úľava.
  • Porodiť a vychovať ďalšie dieťa :-) slušní, pracovití rodičia, ktorí už majú jedno či viac detí, a zvažujú, či by mali ísť do ďalšieho - ak aspoň trochu môžete, urobte to! Áno, zo začiatku je to ťažké, ale nepoznám nikoho, kto by v šesťdesiatke ľutoval, že pred 20 rokmi to druhé, tretie či štvrté dieťa urobil. Naopak poznám viacerých, ktorí ľutujú, že to neskúsili.

Ak ste sa dočítali až sem, blahoželám a ďakujem za trpezlivosť :-)

Budem rada, ak mi do diskusie pod článkom napíšete, ako sa Vám táto úvaha pozdáva, a či som prípadne nejaký ten faktor alebo súvislosť neprehliadla.


Autor článku:
Helena Bieliková, Fertility konzultant


Zdroj štatistických informácií:

Zasielať novinky na e-mail