Ako sa správať k párom trpiacim neplodnosťou

Ak patríte k šťastlivcom, ktorým sa podarilo počať potomstvo na prvý alebo druhý pokus, vedzte že sa pomaly ale iste stávate raritou. Vo vašom najbližšom okolí sa takmer určite nachádza aspoň jeden pár, ktorý sa o počatie usiluje neúspešne už niekoľko mesiacov alebo rokov. Možno o nich neviete - neplodnosť je veľmi citlivá téma, a nie každý o nej dokáže otvorene hovoriť, hlavne keď sa ho to osobne dotýka.

K zdieľnej nálade neplodného páru rozhodne neprispejú známi, ktorí sa pri každej vhodnej príležitosti pochvália tým, ako všetky svoje tri dietka počali ani nevedeli ako, a nechápu ako sa s tým niekto môže toľko babrať...  iste to nemyslia zle, ale je to tak trochu nedomyslené, ak nie povrchné.

Neplodnosť je podľa WHO klasifikovaná ako choroba, plodnosť teda znamená zdravie. Chváliť sa svojím zdravím pred chorými ľuďmi, ktorí si za to nemôžu, nie je veru žiadne hrdinstvo, a ledva to možno ospravedlniť argumentom, že sme o ich chorobe nevedeli. Je to jednoducho netaktné.

Ako sa teda zachovať, aby ste neboli za hulváta? Pripravili sme pre vás niekoľko základných odporúčaní.

1. Neklaďte mladým párom záludné otázky ako "tak čo, kedy budú deti?" ako súčasť zdvorilostnej konverzácie. Čo myslíte že vám na to môže odpovedať dvojica, ktorá sa už nejaký čas neúspešne snaží otehotnieť? Táto nečakaná konfrontácia s ich trápením ich nepochybne zabolí.
   Najčastejšie sa neúprimne pousmejú, povedia niečo ako "možno neskôr" a rýchlo zmenia tému. Statočnejší (alebo lepšie pripravení) snáď dokážu povedať "možno nikdy", alebo "radi by sme, ale nejde to" a tí majú môj úprimný obdiv.
2. Pokiaľ nie ste výhradne v spoločnosti ľudí so zaručene biologicky vlastnými, bezproblémovo počatými deťmi, vyvarujte sa zjednodušujúcich poznámok na tému (ne)plodnosti. Ani osamelé ženy či páry tvrdiace, že o deti záujem nemajú nemusia byť bezproblémovými poslucháčmi. Žena môže byť po rozvode s manželom kôli neplodnosti, alebo by si deti priala, ale nemá partnera. Páry zdanlivo bez záujmu o deti môžu zase tento nezáujem len predstierať, ako ochranné opatrenie pred dotieravými otázkami.
3. Ak poznáte neplodný pár, odolajte pokušeniu udeľovať rady typu "hlavne sa nestresujte, ono to príde". Napriek tomu, že neplodný pár zrejme trpí stresom, a jeho odbúranie by im pomohlo, zaiste sa tak nestane len vďaka tomu, že im to niekto poradí. Reálnym  prínosom môže byť doporučenie konkrétnej relaxačnej metódy  - ak poznáte dobré rekreačné stredisko, masérku, cvičenie či meditáciu, skúste to dvojici navrhnúť. V prípade celkového odmietavého postoja však nie je vhodné podobné zásahy opakovať.
4. Neodporúčajte adopciu, pokiaľ s tým nemáte osobné pozitívne skúsenosti. Za ušľachtilé a nesebecké môžeme považovať vlastné rozhodnutie neplodného páru pre adopciu. Ak im to však radí hrdý rodič vlastných biologický detí, nič ušľachtilé na tom nie je. Je vhodné opýtať sa nanajvýš na názor páru na adopciu, v žiadnom prípade ich k tomu nepresviedčajte. Výchova biologického a adoptívneho potomka nie je zameniteľná, a aj preto adopcii (na rozdiel od biologického rodičovstva) predchádzajú psychologické testy a špeciálna príprava.
5. Skúste obmedziť správy o pokrokoch Vášho potomka pred bezdetnými známymi, pokiaľ nie ste presvedčení o tom, že ich to skutočne úprimne zaujíma.

Možno sa pýtate, čím si neplodné páry od Vás vyslúžili také špeciálne ohľady a neplánujete kôli nim meniť svoje návyky.

Skúste si však predstaviť situáciu, že ste ochrnutí a odkázaní na invalidný vozík. Každý deň stretávate stovky zdravých ľudí, ktorí okolo vás nevšímavo prechádzajú, v horšom prípade pre nich predstavujete komplikáciu, v lepšom sa snažia byť nápomocní. Celkom výnimočne stretnete niekoho ako vy. A neprejde snáď ani deň, aby ste sa nepýtali sám seba, prečo nemôžete byť zdravý, prečo práve váš život je taký komplikovaný.

Nato stretnete svalnatého športovca, ktorý vám s veľkým nadšením začne vysvetľovať, aké úžasné je behať a skákať.

Máte to? Celkom nepríjemné, však? A tak nejako sa môžu cítiť ľudia trpiaci neplodnosťou, každodenne konfrontovaní s nastávajúcimi mamičkami, kočíkmi, deťmi a ich zanietenými rodičmi, vlastnými rodičmi túžiacimi po vnúčatách, a tak podobne. Nie vždy, nie všetci, nie tak isto... ale každý si odtrpí svoje.

No a súcit a ohľaduplnosť by mali patriť k duševnej výbave každého civilizovaného človeka.

Autor článku:
Helena Bieliková

Súvisiace články:

• Imaginárny rozhovor s Bohom na tému umelé oplodnenie
• Ako zvládame problém neplodnosti
• Odmena Vášmu doktorovi? Alkohol radšej nie