Sexualita ženy vo vyššom veku

Je to v poriadku, že čím som staršia, tým ako by ma sex až tak nezaujímal? Zohráva tu vek skutočne nejakú úlohu alebo to súvisí s niečím iným? Aké ťažkosti sa tu starnutím u mňa môžu objaviť? A čo môžem urobiť pre zlepšenie sexuality a celkovej spokojnosti? Odpovede na tieto a podobné otázky vám ponúkame v tomto článku.

Znalosti o vplyve veku na pohlavný život starších žien sú doposiaľ čiastočné a nejednoznačné. Hoci ženská sexualita je odolnejšia voči biologickým procesom starnutia než sexualita mužov (Uzel, 1991), z biologického hľadiska nepochybne dochádza s pribúdajúcimi rokmi k viacerým telesným a psychickým zmenám v sexuálnej aktivite. Tieto zmeny súvisiace najmä s poklesom tvorby estrogénov začínajú u ženy niekoľko rokov pred menopauzou (klimaktériom), pričom za normálnych okolností sa táto hormonálna činnosť vaječníkov začína znižovať po štyridsiatke.

Po reprodukčnom období sa zvyčajne u ženy objavuje nepríjemné pociťovanie väčšej bolesti pri pohlavnom styku, keďže miera prekrvenia pohlavných orgánov je menšia, lubrikácia sa redukuje, je pomalšia a vyžaduje viac priame dráždenie. Uspokojivý pohlavný styk si preto vyžaduje dlhšiu milostnú predohru. Následne fáza orgazmu môže byť kratšia, orgastické sťahy sú menej prudké a majú menšiu frekvenciu, fáza uvoľnenia prichádza rýchlejšie (Dallaire, 2009). Avšak podstatná sexuálna kapacita včítane schopnosti dosiahnuť opakované orgazmy zostáva u ženy nezmenená.

Niektoré ženy sa snažia pohlavný styk s pribúdajúcim vekom obmedziť i kvôli poklesu ich sexuálnej reaktivity a dochádza v klimaktériu až k ukončeniu ich sexuálneho života (Kratochvíl, 2000). U iných žien práve v tomto období stúpa výrazne ich sexuálna túžba a to najčastejšie preto, že u nich vymizli obavy z nežiaduceho otehotnenia a odstránili sa ich menštruačné problémy (Uzel, 1991; Capponi a kol., 1994). Ostatné výskumy naznačujú, že práve nekonzumovaný sex býva považovaný za príčinu rôznych psychosomatických problémov spájaných s klimaktériom (napr. bolesti hlavy, bolesti brucha, pociťovanie napätia, nespavosť). S pokračujúcim starnutím dochádza ku vaginálnemu stenčovaniu, skracovaniu dĺžky vagíny a vaginálnemu suchu (Fadem, 2005). Pocitové prežívanie sa síce ochudobňuje, možnosť dosiahnuť orgazmus, hoci aj v menšej miere, však zostáva naďalej zachovaná.

U ženy teoreticky neexistuje veková hranica, ktorá by ukončila jej sexuálnu reaktivitu. Ak je žena zdravá, žije vcelku pohodlne a má vyrovnaný citový vzťah k partnerovi, zvyčajne má aj prirodzený vzťah k sexualite až do vysokého veku. Ako rozhodujúce tu pôsobia vzorce jej sexuálneho správania z mladších rokov. Čím častejšie a bez dlhodobého prerušenia sú uskutočňované sexuálne aktivity (včítane masturbácie) u ženy v mladšom veku, tým sú vytvorené priaznivejšie predpoklady pre zachovanie jej sexuálnej aktivity do neskoršej staroby (Uzel, 1991). I z novších výskumov vyplýva, že väčšinou sa sexuálny záujem ženy s narastaním veku výrazne nemení. To, čo viac ovplyvňuje jej sexuálny život, často nesúvisí s telesným starnutím, ale s jej citovým vzťahom a psychickým prežívaním (DeLamater, Sill, 2005; Fadem, 2005).

Domnienka, že sexualita je výsadou len mladého a stredného veku, patrí k častým predsudkom i v súčasnosti. Ich prekonanie je nevyhnutné k udržaniu uspokojivého sexuálneho života i v neskoršom dospelom veku a často až do staroby.

Autor článku:
PhDr. Antónia Solárová, PhD.
klinický psychológ, psychoterapeut,
antonia.solarova@gmail.com

Použitá literatúra:

Capponi, V., Hajnová, R., Novák, T. (1994). Sexuologický slovník. Praha: Grada Publishing.

Dallaire, Y. (2009). Láska a sexualita v trvalém vztahu. Praha: Portál.

DeLamater, J. D., Sill, M. (2005). Sexual Desire in Later Life. The Journal of Sex Research, 2, 138 – 149.

Fadem, B. (2005). Behavioral Science. Baltimore, Philadelphia: Lippincott Williams and Wilkins.

Kratochvíl, S. (2000). Manželská terapie. Praha: Portál.

Uzel, R. (1991). Mýty a pověry v sexu. Praha: Práce.