Jód

Jód je stopový prvok, nevyhnutný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy, ktoré zaujímajú kľúčové postavenie v regulácii energetického metabolizmu.

Jód je stopový prvok, nevyhnutný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy, ktoré zaujímajú kľúčové postavenie v regulácii energetického metabolizmu.

Jód zohráva dôležitú a nezastupiteľnú rolu pri tvorbe hormónov štítnej žľazy, ktoré riadia v každej bunke nášho tela premenu základných živín na dostatočné množstvo energie pre jej rast, existenciu a funkciu, sú teda tiež jedným z hlavných činiteľov nutných pre normálny vývoj mozgu.

Dostatočné množstvo jódu pre organizmus je nevyhnutné predovšetkým pre ľudský plod počas vnútromaternicového vývoja, pre dieťa po narodení do troch rokov, ďalej v období dospievania, v tehotenstve a pre kojace ženy.

Prejavy nedostatku jódu

Nedostatok jódu vo výžive sa prejaví ako zväčšenie štítnej žľazy (struma). Tomu môže predchádzať množstvo neurčitých príznakov - poruchy sústredenia, zvýšená únavnosť, spomalené reflexy, suchá koža, chladné končatiny, zápcha, nadváha, u žien poruchy menštruácie a plodnosti.

Zvlášť nebezpečný je ťažký nedostatok jódu v tehotenstve a v raných fázach života dieťaťa, ktorý môže viesť k vážnemu a trvalému poškodeniu vývoja centrálnej nervovej sústavy - kreténizmu.

K mentálnej retardácii z nedostatku jódu u nás už v posledných desaťročiach nedochádza, avšak aj nižší stupeň nedostatku jódu v materskom organizme a ranom detskom veku negatívne ovplyvňuje správny duševný a telesný vývoj s následnými problémami pri učení a chápaní, s možným znížením inteligencie. Nedostatok jódu spôsobuje aj poruchy sluchu.

Vnútrozemské populácie sú trvalo ohrozené nedostatkom jódu

Odhaduje sa, že na svete trpí rôznym stupňom jódového deficitu 800 miliónov až 1,5 miliardy ľudí. Zásobenie populácie jódom nie je ideálne ani na našom území. Súčasné výskumy potvrdzujú, že nedostatkom jódu trpí ešte dnes asi 30% našej populácie.

Hlavným prirodzeným zdrojom jódu sú totiž morské ryby (napr. treska, morská šťuka, makrela, tuniak, sardinky,…), ktoré sa na našom jedálnom lístku väčšinou objavujú len sporadicky. Je to škoda, tím skôr, že sa okrem vysokého obsahu jódu tiež vyznačujú prítomnosťou dôležitých omega - 3 mastných kyselín s dlhým reťazcom, ktoré ľudský organizmus chránia pred rozvojom a komplikáciami aterosklerózy. Vhodné by preto bolo zaradzovať morské ryby do jedálneho lístka aspoň dvakrát za týždeň. Prirodzený obsah jódu v potravinách rastlinného pôvodu je veľmi rozdielny v závislosti na obsahu jódu v pôde. Obecne môžeme povedať, že je v našich podmienkach veľmi malý.

Jedným zo spôsobov, ako nedostatku jódu v potrave v našich geografických podmienkach čeliť, je jodidácia kuchynskej soli.

Prírodné zdroje jódu:

Byliny

• koreň kostihoja lekárskeho
• chaluha bublinatá
• semená ľanu
• ľubovník bodkovaný
• skorocel kopijovitý
• fazuľové lusky
• rebríček obyčajný
• šalvia lekárska
• lišajník islandský
• ruta vonná
• cesnak
• cibuľa
• bazalka

Ovocie a zelenina

• višne
• maliny
• citróny
• ríbezle
• paradajky
• červené jarabiny

Morské produkty

• morské ryby (losos, makrela, sardinka)
• plody mora
• morské riasy

Potravinové doplnky s jódom

• morské riasy kelp
• multivitamínové prípravky

Potrebné množstvo jódu sa odvíja od veku, pohlavia, výživy, zdravotného stavu a hmotnosti. Bezpečné a dostatočné množstvo pre zdravého dospelého je 1 - 2 mikrogramy na kilogram hmotnosti.

Zdroje:
http://www.zupu.cz/index.php?pid=179
http://www.stripky.cz/260-jod-nepostradateln%C3%A1-soucast-vyzivy.html
http://www.celostnimedicina.cz/jod-v-otazkach-a-odpovedich.htm

Súvisiace články:

• Jód
• Hormóny štítnej žľazy
  
• Životný štýl pre zlepšenie hormonálnej rovnováhy