Osem dôvodov, prečo nebrať lekárske vyšetrenia príliš vážne
Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí ma presviedčajú, že ten či onen problém určite nemajú, lebo absolvovali vyšetrenie, a bolo v poriadku. Ich telo pritom hovorí pravý opak: vykazuje zjavné známky narušeného trávenia, imunity, či hormonálnej regulácie. Čo to teda znamená? Sú vyšetrenia zbytočné?
Lekárske vyšetrenia a testy určite majú zmysel, pretože pri správnom použití skutočne pomáhajú upresniť diagnózu a nasmerovať liečbu správnym smerom. Problém nastane len vtedy, ak ich berieme príliš vážne. Ak sa príliš spoľahneme na vyšetrenie (a lekárov, ktorých odbornosť a skúsenosti nie sú vždy dostatočné) a nedôverujeme či nerozumieme svojmu telu a jeho príznakom.
V samotných testoch a vyšetreniach by teda problém nebol, problém je často v nesprávnej interpretácii výsledkov. Uvediem niekoľko príkladov:
- Dobré výsledky vyšetrenia na celiakiu (protilátky proti gliadínu či priamo vyšetrenie črevnej sliznice) neznamenajú, že nemáte problém so spracovaním lepku! Existuje niekoľko rôznych foriem negatívnej reakcie na lepok v strave, alergia a celiakia sú len príslovečná špička ľadovca. Ak ste sa stretli s tvrdením, že až 90% ľudí má nejakú formu intolerancie lepku, možno Vám to prišlo prehnané, verím však, že to nebude ďaleko od pravdy. Avšak tzv. neceliakálna glutén senzitivita sa ťažko zisťuje vyšetreniami, a najlšpí spôsob ako ju odhaliť, je urobiť tzv. eliminačno-expozičný test. Viac o tejto problematike sa dočítate napríklad tu.
- Dobré výsledky vyšetrenia hladiny pohlavných hormónov a hormónov štítnej žľazy nie sú dôkazom toho, že Vaše hormóny sú v úplnom poriadku. Znamená to opäť len toľko, že v čase odberu boli sledované parametre v medziach tolerancie. Hladina hormónov u žien sa však v priebehu menštruačného cyklu aj počas tehotenstva výrazne mení, a v celkom nečakanej chvíli môže dôjsť ku kritickému výkyvu, ktorý spôsobí narušenie vývoja tehotenstva, či dokonca potrat.
- Dobré výsledky vyšetrenia reprodukčnej imunológie nie sú dôkazom toho, že nemáte imunitne podmienený problém s otehotnením či udržaním tehotenstva. Znamenajú len toľko, že v čase testovania boli všetky sledované parametre v norme.
- Pozitívny ovulačný test nie je dôkazom ovulácie!!! Je len dôkazom
zvýšenej hladiny luteinizačného hormonu (LH), ktorý sa zvyšuje krátko
pred ovuláciou. Ovulácia však z rôznych dôvodov napriek tomu nemusí
prebehnúť - niekedy je to náhodný jav (ochorenie, stres), inokedy
systematický omyl - obzvlášť u žien so syndrómom polycystických
vaječníkov. Ďaleko lepším dôkazom ovulácie je typické zvýšenie bazálnej
teploty - viz symptotermálna metóda.
A naopak, negatívny ovulačný test nie je dôkazom neprítomnosti ovulácie, často môže znamenať len toľko, že sa Vám nepodarilo zastihnúť krátke obdobie zvýšenia hormónu LH. - Negatívny domáci tehotenský test nie je dôkazom toho, že nie ste tehotná. Znamená len, že Vaša hladina hCG hormónu v moči zatiaľ nedosiahla hranicu citlivosti testu.
- Dobré výsledky pečeňových testov nie sú dôkazom toho, že Vaša pečeň je v perfektnej kondícii. Znamená to len, že je v čase odberu krvi Vaša pečeň fungovala v medziach tolerancie.
- Pozitívny výsledok tehotenského screeningu neznamená, že bábätko bude postihnuté - výsoledok naznačuje len zvýšenú pravdepodobnosť nejakej odchýlky. A tiež žiaľ opačne - negatívny výsledok screeningu, a dokonca aj amniocentézy neznamená, že bábätko bude na 100% zdravé :-( screeningy sú zamerané na sledovanie najčastejšie sa vyskytujúcich genetických anomálií, tie menej časté nemusia zachytiť.
Najhoršie na tom je, že pár takých "negatívnych" výsledkov vyšetrení Vás môže úplne zmiasť a zviesť zo správnej cesty. Mohli ste mať síce pocit, že niečo s Vašou pečeňou (či imunitou, hormónmi, atď - doplňte si podľa potreby) nie je v poriadku, a mali by ste na tom zapracovať, avšak potom ste to spomenuli lekárovi, ten Vás poslal na vyšetrenie, to vyšlo v poriadku, a tak Vás prešla všetka motivácia s tým niečo robiť. Povedali ste si možno: "Aha, to je divné, tak vyšetrenie je v poriadku. Ja už tomu môjmu telu vôbec nerozumiem... Asi bude lepšie, keď to prenechám na lekároch, veď to študovali, tak vedia čo robia."
Nuž, možno áno, možno nie. A nie všetci rovnako :-)
Pozrime sa spolu na osem dôvodov, prečo by sme nemali brať vyšetrenia príliš vážne
- Presnosť vyšetrení je často zaťažená ľudským faktorom - toto platí obzvlášť pri vyhodnocovaní ultrazvukových a iných vizuálnych či pohmatových vyšetrení.
Neraz sa mi stalo, že klientka otehotnela v údajne anovulačnom cykle (lekár pri folikulometrii nevidel ovulačný folikul) - buď došlo k prehliadnutiu, alebo ovulácia nastala skôr, či naopak neskôr, ako lekár predpokladal. - Západná medicína sa príliš sústredí na odstraňovanie následkov zdravotných komplikácií, a príliš málo sa zaoberá dosahovaním zdravia. Často ani nevie, ako má zdravý človek vyzerať. Možno aj preto, že v našej kultúre je životný štýl a preventívna zdravotná starostlivosť na takej nízkej úrovni, že skutočne zdravých ľudí by ste dlho a ťažko hľadali. Čím sa dostávame do začarovaného kruhu - nevieme ako zdravie vyzerá, a ako sa dosahuje. Len tušíme, že to nemá veľa spoločné s lekármi, liekmi a nemocnicami :-)
- Referenčné hodnoty pre vyhodnocovanie výsledkov testov boli stanovené ako výsledok porovnávania
výsledkov ľudí, ktorí sú jednoznačne chorí, a takých ľudí, ktorí
jednoznačne chorí nie sú - to však neznamená, že sú zdraví! Ak sú výsledky zlé, na to sa môžete vcelku spoľahnúť - niečo je skutočne v neporiadku.
Ale ak sú výsledky dobré, neznamená to, že ste zdraví! Zdraví ste vtedy, keď sa zdravo cítite. Ak sa zdravo necítite, zrejme je niekde problém, bez ohľadu na výsledky vyšetrení. - Každý z nás má inak nastavený metabolizmus a "parametre zdravia". Životný štýl, ktorý jednému dopomôže k perfektnému zdraviu, môže iného priviesť k závažnej chorobe. Niekto potrebuje viac pohybu, niekomu stačí menej. Niekto zvláda viac stresu, iný menej. Niekto dlhodobo prosperuje na vegánskej strave, iný rýchlo zistí, že mu strava bez mäsa nerobí dobre.
Aj parametre vyšetrení (napr. krvný obraz či hladina hormónov) môžu mať celkom inú optimálnu hladinu u každého z nás. Výsledky testov sa však vždy porovnávajú s univerzálne stanovenými referenčnými hodnotami, čo môže viesť k falošným záverom... - Vyšetrenie zachytí a zdokumentuje situáciu v nejaký vybraný čas, nedokáže však zachytiť reakciu organizmu na rôzne stresujúce podnety, ktoré sa v živote bežne vyskytujú.
- Ochorenie sa často vyvíja mnoho mesiacov a rokov, a dlhé obdobie svojej existencie strávi v tzv. subklinickej fáze, čo znamená, že ho štandardné vyšetrenia ešte nedokážu zachytiť, aj keď Vy už dlhšie môžete pozorovať negatívne zmeny na svojiom zdraví.
To je zároveň obdobie, ktoré je najvhodnejšie k prírodnej liečbe pomocou zmeny stravy, byliniek, cvičenia či výživových doplnkov - ak len svojmu telu dostatočne rozumieme a dôverujeme. - Vyšetrenia sledujú a vyhodnocujú len niekoľko vybraných parametrov, ktoré však nemusia dostatočne podchytiť komplexnosť našej zdravotnej situácie. Možnosť absolvovať dostupné vyšetrenia je do veľkej miery limitovaná dostupnosťou odborných lekárov, a tiež finančnými limitmi poisťovní.
- Ak lekár o nejakom probléme či súvislosti nevie, nemôže ani doporučiť správne vyšetrenie... Pri všetkej úcte, lekár špecialista na Vás má obvykle 15 minút, a v tomto čase sa snaží oboznámiť s Vašou celou zdravotnou históriou, urobiť analýzu a navrhnúť riešenie. Mnohé problémy však nie je fyzicky možné vyriešiť tak rýchlo, a potrebovali by ste u toho lekára stráviť aspoň hodinu, kým by ste sa k niečomu dopátrali.
Na to však žiaľ nie je dostatok lekárov, času, prostriedkov...
Ak sa odhodláme urobiť krok do neznáma a prevziať zodpovednosť za svoje zdravie, získame mnohé - predĺžime si mladosť a vitalitu, rozjasníme myseľ, spevníme telo. Naučíme zdravo žiť aj naše deti. Musíme sa akurát zmieriť s tým, že náklady na alternatívnu liečbu si uhradíme z vlastného vrecka. Ale zdravie za to stojí, nie?
Čím viac nás bude zodpovedne pristupovať k svojmu zdraviu, tým viac peňazí sa dostane tam, kam naozaj treba - na liečbu detí, zaistenie pôrodov, starostlivosť o starých či postihnutých ľudí.
Zdraviu zdar :-)
Autor článku:
Helena Bieliková
